Vybrali sme sa na Azory. Ostrovy patriace pod Portugalsko, ležiace 1500km od Lisabonu. Ostrovov je 9, ale nám stačil úplne ten jeden hlavný. Už dávno som nezažila na tak malom území toľko prírodných krás a možností poznávania ako na ostrove Sao Miguel.
Ostrov je malý, za celý deň sa dá prejsť autom, samozrejme bez zastávok. Tie si budete robiť často, lebo každých pár kilometrov je niečo, čo stojí za to.
Azory – ostrov Sao Miguel a čo sa oplatí vidieť a vyskúšať:
1. mestečko Furnas.
V jeho centre nájdete parné gejzíry “Caldeiras de Furnas”. V geotermálnom prameni v meste varia kukuricu a obed vám pripravia v sopečných jamách neďaleko rovnomenného jazera Furnas, kde je tiež lokalita s gejzírmi “Fumarolas da Lagoa das Furnas”.
2. mirradores – vyhliadky.
Sú na každom rohu. Aby ste vedeli, za ktorým rohom vás čaká a kde radšej pribrzdiť, zoberte si mapku v turistickom centre, v tej sú všetky vyhliadky znázornené.
3. Caildeira Velha – prírodné horúce pramene.
Tu sa zohrejete v upršaný deň cestou do mestečka Ribeira Grande, alebo osviežite pod vodopádom. Flóra tu pripomína skôr tropický prales. Vstupné skoro symbolické 2 €, pokiaľ nezdraželi. K dispozícií kabínky, wc.
4. čajové plantáže a fabrika “Gorreana“.
Je to jediné miesto v Európe, kde rastie čaj. Počas návštevy sa dozviete, ako sa dostal na Azory čaj, ako rastie, ako sa spracúva a na záver je aj ochutnávka.
5. botanická záhrada “Terra Nostra” v mestečku Furnas
Vo vnútrozemí ostrova panuje iná klíma ako na pobreží. Nie je nič neobvyklé, že kým na pobreží svieti slnko, vo vnútrozemí je sychravo, hmlisto a chladnejšie. Ohriať sa môžete v kúpeľoch s botanickou záhradou Terra Nostra. Tu vám nehrozí masovka, ako v iných horúcich prameňoch, ktoré sú rozlohou oveľa menšie. Vo velikánskom bazéne si však nezaplávate, voda má skoro 40 stupňov. Kto by chcel siahnuť po samoopaľovacom kréme, stačí sa vykúpať v tejto oranžovej sírovej vode, “opálenie” je zaručené.
6. Ilheu da Vila Franca.
Ak ste zatúžili po slnečných lúčoch, vhodným miestom je ostrovček neďaleko Vila Franca do Campo. Dostanete sa tam z prístavu Vila Franca, kde si kúpite obojsmerný lístok na ferry. Parkovať môžete na parkovisku v prístave zdarma. Na ostrovčeku sa dá šnorchlovať, kúpať, opaľovať, ale aj poprechádzať v lesíku. Voda v lagúne je plytšia ako v oceáne a nie je taká studená.
7. pláž Ribeira Quente.
Čistá pláž s dobrou dostupnosťou autom, slnečníkmi, kaviarňou (tieto služby nie sú samozrejmosťou) a plytkejšou prehriatou vodou je na južnom pobreží. V júni bola samozrejme skoro prázdna.
8. jazero Sete Cidades
Pozostávajúce z jedného modrého a druhého zeleného. Výhľad na tento prírodný úkaz je z vyhliadky, kde určite nebudete sami. Ak pôjdete z juhu, po ceste máte aj ďalšie jazero kráterovitého tvaru Lagoa de Santiago, ktoré uvidíte z prislúchajúcej vyhliadky.
9. Lagoa do Fogo
Okolo neho sme išli viackrát a vždy tam bola hmla a veľká oblačnosť. Voda je azúrovo tyrkysová a tak máte pocit, že ste niekde na Novom Zélande. Okolo jazera sú nejaké turistické chodníky, zísť sa dá až na pláž k vode. Parkovať sa dá pohodlne na vyhliadke, kde je veľa turistov.
10. termálne kúpele Poca da Dona Beija
Menšie bazéniky vybudované v korytách teplých prameňov, opäť v mestečku Furnas. Vo večerných hodinách sú osvetlené a plné ľudí. Za vstupné 4 € máte wc, kabínky. Siričitá voda farbí plavky aj kožu na oranžovo. Pramene majú liečivé účinky na dýchacie cesty, čo je vhodné pre astmatikov. Odskúšané na vlastnej koži – po 3tej návšteve som prestala kašlať.
11. Praia Santa Barbara
Obrovská pláž s čiernym sopečným pieskom neďaleko mestečka Remedios. Počasie nám moc nevyšlo. Voda bola ľadová, za to reštaurácia na brehu bola o to príjemnejšia. Na svoje si prídu surfisti, vlny tu majú dobré.
12. hlavné mesto ostrova Sao Miguel – Ponta Delgada.
S počtom obyvateľov 68 tisíc je najväčšie mesto. Koloniálna architektúra a biele farby sú prítomné v každom meste na ostrove. V hlavnom meste je prístav a múzeum.
13. geotermálny prameň priamo v oceáne “Ponta da ferraria“.
Nachádza sa na západnom pobreží. Prístup k parkovisku je po strmých serpentínach a ďalej pešibusom. Prítomné sú obďaleč aj sprchy a kabínky. V prípade pekného počasia je to masovka. Prístup do vody je po železnom rebríku a voda v mini zálive je teplejšia ako oceán. Miesto stojí určite za návštevu. Z prírodného bazéna máte výhľad na pár metrov vzdialenú sopku. Nevýhodou je, že v prípade pekného počasia je strašný výpek a niet sa kam schovať.
Praktické informácie:
Doprava na ostrov Sao Miguel:
Jedine letecky. Keď sme tam leteli my, lietal Ryanair do do Lisabonu a odtiaľ do Ponta Delgada. S prestupom sa to dalo veľmi pekne načasovať. Neviem presne, aké sú možnosti skladania leteniek dnes, ale okrem klasického vyhľadávania sa vyskytnú výhodné akcie na letenkových portáloch.
Doprava po ostrove:
Existuje aj medzimestská, ale v mestách nie je nič zaujímavé. Všetky atrakcie sú mimo hlavných ťahov. Preto je jednoznačne najvýhodnejšie a praktickejšie požičať si auto. Lokálnych aj medzinárodných požičovní je tam dosť. Ceny sa pohybujú od cca 30 € na deň. Cesty sú v relatívne dobrom stave, ale mimo jedného hlavného ťahu sú kľukaté, kopcovité a dajú zabrať. Pozor na zadretý motor 🙂
Ubytovanie na ostrove Sao Miguel:
Cestovný ruch na ostrove sa ešte len rozvíja, ubytovacie kapacity všeho druhu viacmenej ešte chýbajú. Na ostrove je zopár hostelov pre lowcost turistov a potom skor luxusnejšie hotely pre tých, čo si doprajú. Masový cestovný ruch na ostrov zatiaľ nedorazil, to treba využiť. Kto hľadá, nájde vhodné ubytovanie v dostupnej cene.
Kde sa ubytovať, aby to bolo čo najlepšie dostupné všade a som nemusel úplne všade dochádzať autom?
Dobrá lokalita je napríklad mestečko Furnas. Je niekde uprostred a tak jeden deň si môžete spraviť okruh západnou časťou a ďalší deň východnou (tam je toho menej). Priamo vo Furnas sú gejzíry v centre, pri jazere, v meste je botanická záhrada a 20 metrov od domu sme mali aj termálne bazéniky Poca da Dona Beia, kam sme chodili každý večer. Lokalitu hodnotím pozitívne.
Na ostrove sa rozmáha ubytovanie typu AirBnB u domácich alebo alojamiento rural. My sme využili niečo podobné cez Booking a ako skupinka si prenajali celý dom. Majiteľ nám ponúkol aj starší jeep. Ubytovanie bolo skôr chatového typu (2 izby na prespanie, obývačka s kuchynkou, kúpeľňa, terasa s grilom). Ubytovania nie je veľa, preto ak máte kúpenú letenku, s rezerváciou dlho neváhajte. Na ostrove je aj možnosť kempovania, ale je to búrlivé severné pobrežie, skôr pre surferov.
Strava na Azorách:
V mestečkách sú reštaurácie alebo aj vývarovne, kam chodia miestni. Prevláda klasická strava (pečené kura, zelenina, hranolky/ryža), alebo naopak všade dostanete fastfood burger alebo pizzu. Lepšie turistické reštaurácie treba skôr hľadať, zatiaľ sem nedorazili. Výnimkou sú niektoré turistické pláže, kde sú aj reštaurácie a menu je typické ako v plážových destináciach, na aké sme zvyknutí z Chorvátska alebo Talianska.
V supermarketoch je dostať všetko, ak máte vlastnú kuchynku. Ceny sú plusmínus slovenské.
Očakávania alebo na čo si dať pozor na Azorách:
- počasie medzi južným pobrežím, vnútrozemím a severným pobrežím môže byť veľmi rozdielne, pritom je to od seba vzdialené 50 x 100 kilometrov.
- ak ste skôr plážový typ, asi budete sklamaný. Ak chcete vylihovať pri vode, vyberte si inú destináciu. Vstup do oceánu je buď skalnatý, voda je studená, alebo niektoré pláže nie sú vôbec upravené a nie sú tam žiadne služby (žiadny bufet, wc, sprcha, nič). Kúpanie je reálne v teplých prameňoch, kde býva koncentrácia ľudí vysoká.
- cesty sú niekedy strmé a človek má pocit, že s autom hore nevyjde. My sme mali jeep, takže toto sme nezažili. S malým autom by to však mohol byť problém. Niekedy je lepšie nechať auto hore a po serpentínach k pobrežiu ísť pešo.
- nie všade platí, že hosť je náš pán. Turizmus v tejto časti sveta sa iba rozvíja, takže občas sa vám môže stať, že budete dlho čakať na jedlo, alebo vás neobslúži vôbec nikto. Predtým, než odídete, overte si ako ďaleko je ďalšia reštika. Ak je to v ďalšom meste vzdialenom pol hodinu, tak to zvládnete.
Kedy navštíviť Azory a koľko času potrebujem?
Od novembra do marca je zima, čo znamená skôr upršané počasie. Najlepšie mesiace sú od mája/júna do septembra/októbra. Treba počítať, že júl august bude viacej turistov ako v júni a septembri. My sme za týždeň pobehali celý ostrov, pol dňa sme strávili na ostrovčeku a pol dňa na pláži vrámci oddychu. Ak chce niekto robiť aj serióznejšiu turistiku, môže si atrakcie nahustiť.
Čo zbaliť do batoha na Azory?
Ak sa chystáte na bežnú dovolenku, kde budete nocovať so strechou nad hlavou, stačí príručná batožina. Počasie je všeobecne vlhšie, vo vyšších polohách je často hmla. Budete sa potiť viacej ako ste zvyknutí doma. Do príručnej batožiny odporúčame zbaliť pár kúskov tenkého merino funkčného oblečenia, s lepším odvodom potu. Výhoda merino trička je tá, že aj keď ho viackrát prepotíte, netreba ho prať. A tričká s takými skvelými vlastnosťami určite využijete aj pri ďalších dobrodružstvách.
Zbaľte plavky, tenšiu mikinu na ochladenie, pribaľte aj niečo proti dažďu (technická tenká bunda, alebo pončo). Okrem dlhých nohavíc aj kraťase. Rýchloschnúci uterák z mikrovlákna (napríklad z decathlonu). Na obutie určite aj vzdušné tenisky, lebo na skalnatých plážach v šľapkách to nie je žiadne terno.
Ak chcete robiť aj turistiku, možné sú poldenné alebo celodenné túry, vybavenie treba prispôsobiť vašim ambíciám, komfortu a skúsenostiam. Počítajte s tým, že v horách a pri tyrkysových jazerách je počasie veľmi premenlivé.
Prečo navštíviť práve Azory a ostrov Sao Miguel?
Lebo masový turizmus sem ešte nedorazil. Portugalci by si priali asi opak. Ak patríte skôr k tým, čo neobsedia a radi objavujú zákutia, tu máte príležitosť na každej zákrute kochať sa strmým útesom, kúpať sa každý deň v iných termáloch, žiariť nad azúrovou farbou sopečných jazier, tak Sao Miguel je to pravé. Na to, aby ste videli, ako rastie čaj, netreba lietať do Indie ani do Malajzie. Miestni vedia celkom dobre po anglicky.
Čo bol bonus na Azorách?
V supermarkete mali chlieb. Nie úplne slovenský, ale na portugalský bol perfektný. Ak chcete grilovať na terase, chlieb skrátka treba. Celkovo ceny boli veľmi priaznivé. Napriek tomu, že sme boli na západe, mala som pocit, že je to tam lacné ako v Turecku, ale zjednávať netrebalo. Za parkovanie sa väčšinou nikde neplatilo, ak áno, tak iba pár centov. Vstupy do termálov a čajovej továrne boli tiež skôr slovenské. Skrátka ak si to chcel človek užiť, nemusel si uťahovať opasok, ako to býva vo vyspelých európskych krajinách. Za dobrý peniaz dostanete veľa kvalitnej muziky. Azorské ostrovy stoja za to. Mať viac času, išla by som aj na tie ďalšie, hlavne na ostrov Pico, kde je aj najvyšší vrch Portugalska Pico (2351m).
